Pavol v Dubline
Začiatkom školského roka som sa vďaka projektu Erasmus+ zúčastnil svojho, v poradí už druhého štruktúrovaného kurzu pre učiteľov v zahraničí. Tentokrát bolo miestom môjho študijného pobytu mesto Dublin.
Cestovať do Írska bolo mojím snom od štúdia na vysokej škole, najmä vďaka zanieteným prednáškam vyučujúceho novovekých a moderných dejín, pre ktorého bolo Írsko srdcovou záležitosťou. Dovtedy som Írsko vnímal iba cez hudbu, zato veľmi intenzívne.
Môj „one week course for teachers of history at secondary level“ začal príletom v nedeľu 16. 10. 2022. V ten deň mi ešte nenapadlo, koľko hodín z môjho pobytu v Dubline strávim v autobuse. Keďže Dublin nemá metro, cesta z letiska do môjho bydliska trvala viac ako 1,5 hodiny – dokopy okolo 70 zastávok s troma prestupmi! Na konci ma však čakalo ubytovanie u manželského páru, ktorý mi počas celého pobytu poskytoval všetko potrebné, aj príjemnú rodinnú atmosféru.
V pondelok ráno som sa v centre Dublinu stretol s kolegami „spolužiakmi“ zo Švajčiarska, Švédska, Francúzska, Nemecka, Maďarska a Poľska. Spolu sme absolvovali oficiálne uvítanie a prvú lekciu so svetovou odborníčkou na CLIL metódu Lucy Norris. Následne sme spoločne absolvovali prehliadku historických častí Dublinu. Sprevádzač Alan (tiež bývalý učiteľ) svojím profesionálnym výkladom na nás zapôsobil natoľko, že sme si ho vyžiadali, aby nám urobil aj prednášku o írskom školstve a vzdelávacom systéme. V priebehu mnohých spoločne strávených hodín sme sa dozvedeli veľa o Vikingoch, ktorí založili Dublin, o ich význame pre výstavbu hradov, prístavov ako aj ich pozitívny vplyv na kresťanstvo. Zaujímavou súčasťou výkladu boli aj rozdiely v originálnej a írskej angličtine ako aj snahy írskej spoločnosti o „resuscitáciu“ írčiny, ktorá sa učí na školách ako povinný jazyk, ktorým 95% spoločnosti nerozpráva... Mňa osobne najviac zaujímala analýza veľmi pohnutých vzťahov medzi Írskom a Anglickom, boj Írska za nezávislosť a tzv. „Magdalene Laundries“, čo boli (väčšinou) cirkevné inštitúcie, kde sa „prevychovávali skazené ženy“, ako napr. prostitútky, zlodejky ale aj matky s nemanželskými deťmi... Vedeli ste, že známa írska speváčka Sinéad O’Connor sa v takejto kresťanskej polepšovni naučila spievať a hrať na hudobné nástroje? Mimochodom, dostala sa tam za záškoláctvo a drobné krádeže.
V priebehu nasledujúcich dní som absolvoval množstvo prednášok a workshopov zameraných na metódy učenia (CLIL & bilingválne metódy), využívanie najmodernejších informačných technológií a aplikácií, zdieľanie skúseností ako aj na írske dejiny, kultúru, tradície a školstvo. Zároveň som neustále rozvíjal svoje komunikačné schopnosti v anglickom jazyku.
V rámci programu ako aj vo voľnom čase som navštívil vynikajúce múzeá (GPO Witness History Museum, EPIC The irish Emigration Museum), pôvodnú rybársku osadu Howth, stredoveké mesto Kilkenny s majestátnym hradom, katedrálou a parkom, národný park Wicklow Mountains, ruiny ranokresťanského kláštora Glendalough v očarujúco krásnom prostredím lesov, hôr, potokov a jazier. Írska krajina mimo Dublinu je krásna, dosť podobná tej našej. Veľký rozdiel však bol viditeľný v prístupe Írov ku krajine. Všade popri ceste boli pekne obrobené polia a pasienky plné dobytka. Dediny boli malé, útulné, s domami, ktoré neodzrkadľovali majetok či obrovskú hypotéku, ale tradíciu, skromnosť a krásu. Pohľad na ruiny domov, ktoré opustili ľudia počas Veľkého hladomoru a následnej migrácie mrazil, v kontraste s obývanými dedinkami až desil. Majú však stále svoje významné miesto. Slúžia Írom ako pamätníky na ich najťažšie dejinné obdobia. V prostredí kláštora Glendalough som sa cítil ako v rozprávke. Akoby sa ho ľudia dotýkali len očami. Cesta bola cesta, nikde v okolí ste nenašli vyšliapané skratky. Voda v potoku bola priezračná a zároveň prirodzene tmavá až červená. Dokonca aj machom či hubami obrastený strom, stojací meter od chodníka, vyzeral, akoby sa ho nikdy nedotkla ľudská ruka. A tie farby! Všade naokolo! Už rozumiem, kde nachádzajú umeleckú inšpiráciu Clannad či Enya.
Najviac však na mňa zapôsobili tri veci. Návšteva múzea venujúceho sa snáď najvzácnejšiemu artefaktu európskeho stredoveku (podľa BBC aj samotných Írov) – ilustrovanej biblii z obdobia 6. až 8. storočia (The Book of Kells) a prekrásnej Fagelovej knižnice v prostredí prvej írskej univerzity The Trinity College. Výnimočnou bola aj návšteva originálneho írskeho pubu s originálnou írskou hudbou. Keď hudobníci spoznali náš úprimný záujem a nadšenie, pomedzi piesne rozprávali o hudobných nástrojoch, tancoch, speve, tradíciách a historických kontextoch. Ja írsku hudbu milujem, preto ma prekvapilo, koľko málo o nej nakoniec viem. Dozvedel som sa napríklad, že v prostredí bigotného írskeho kresťanstva bol tanec jedinečnou príležitosťou, kde sa mohli telesne stretnúť muž so ženou. Z profesionálneho hľadiska bola pre mňa neoceniteľnou návšteva strednej školy (St. Dominic´s College), kde som mal príležitosť sedieť na troch (veľmi odlišných) vyučovacích hodinách, rozprávať sa so žiakmi aj učiteľmi, zdieľať s nimi skúsenosti, oboznámiť sa s učebnicami histórie a školskými dokumentami.
Môj pobyt v Írsku veľmi rozšíril moje pedagogické i jazykové kompetencie a zručnosti. Prehĺbil moje vedomosti o írskej histórii a kultúre, umožnil mi spoznať nových ľudí a vytvoriť užitočné kontakty.
Galéria:
https://drive.google.com/drive/folders/1I5MBXJ7ILs76JpRYH4bk4EehoMvzLkil?usp=share_link