Každý máme sen. A každý je iný. Niekto chce byť slávny, niekto športovo zdatný. Iný chce pomáhať ľudom či zachytiť medicínsky prelom. Ale hlavne, chceme si ich plniť.
A tak nezáleží aký si, či z akej pochádzaš vlasti,
veď každého hlava svoj vlastný sen vlastní.
Preto chodiť do školy, ktorá sa ti snaží plniť tvoje sny, je výhra. Keď prišla správa s lákavou ponukou o ceste do Paríža, zažiarili oči nejednému z nás. V našich predstavách sa nám už plnil sen o rozprávkovom Disneylande, dokonalých fotkách pri Eiffelovej veži či prekrásneho kochania sa históriou Francúzska, ktorú veľmi dobre poznáme zo všetkých čarovných filmov a kníh. Neváhali sme a naša obrovská túžba nás doviedla za jedinečným dobrodružstvom.
Začali sme v autobuse, kde sme ešte naberali posledné sily na to množstvo krokov, ktoré nás čakalo. Prvá zastávka po dlhej ceste bol Disneyland. A ak neveríte, že tie všetky výnimočné rozprávkové postavičky existujú, tak ste ešte neboli tu. Dokonalú atmosféru jesene a prepracovaných animácií dotváral všetok adrenalín z atrakcií. Park a štúdiá Walt Disney ponúkali to, čo inde rozhodne nezažijete. Husiu kožu, krik a oči plné očakávania zo strachu, ale aj radosti naraz. Po celom dni strávenom v tomto dokonalom prostredí pre malých aj veľkých sme ukončili naše prvé putovanie tradičným Disney ohňostrojom a laserovou show. Bez úsmevu na tvári sa odtiaľto vyjsť nedalo. Celý deň nás poriadne unavil, a tak sme v našom hoteli zaspali rýchlosťou blesku.
S kruhmi pod očami a ospalým hlasom sme raňajkovali mäkučké croissanty a nevedeli sa dočkať ďalšieho programu. Sánka nám padla už len pri prechádzaní ulicami Paríža autobusom. Vystúpili sme kúsok od Baziliky Sacre Coeur, pri ktorej sme sa rozplývali úžasným výhľadom na mesto. Námestie umelcov na Montmartre pohladilo každú dušu svojim čarovným nádychom. Kresliaci pouliční umelci a chrumkavá bageta v ruke, ach, na tomto mieste by sme dokázali stráviť aj celý deň. No to sme ešte netušili, že čo len kúsok prejdeme ďalej, ohúri nás ďalšie miesto či pamiatka. Videli sme toho neskutočne veľa. Tentokrát sme sa nedržali nohami pevne na zemi, ale nechali sme sa unášať vlnami rieky Seiny. Z lode sme mali možnosť uzrieť budovy, ktoré sme dovtedy nevideli. Vyplavili sme sa pár krokov od legendárnej Eifellovej veže, kde sme mali možnosť ísť až na jej vrchol alebo obdivovať krásu prostredia, v ktorom sa nachádza. Všetky tie výhľady a pohľady na každý umelecký detail či na tak originálne oblečených Francúzov stáli za to. Večer Eiffelovka krásne zažiarila a rozsvietila nielen seba, ale aj iskru vo vnútri nás. Po tom všetkom bol spánok opäť už veľmi žiadaný a zaslúžený.
Nadšenie z ďalšieho dňa rozhodne neopadlo. Ranný pohľad na ďalšie významné stavby preberie rozhodne každého. A to, že jedinečnosť Panteónu, či iných chrámov ľudia obdivujú od nepamäti, sa nie je čo čudovať. Veď už len v Sainte-Chappelle by sa dalo každé jedno malé okno do detailov prezerať aj niekoľko hodín. Ďalšie kroky sme „zbierali“ na ceste do Louvru. Dlhé rady ľudí pri vstupe sme hravo zvládli. Vidieť toľko vyjadrení myšlienok ľudí z rôznych krajín z rôznych historických období v toľkých dielach, bol jeden úžasný zážitok. Stihli sme navštíviť aj novozrekonštruovaný Notre-Dame, ktorý by dokázal ohúriť človeka znova a znova... A vtedy, keď sa už začalo stmievať, sme všetci vedeli, že je čas rozlúčiť sa s tou všetkou krásou, ktorú sme mali možnosť dovtedy obdivovať. Nakúpili sme si posledné drobnosti a plný dojmov sme nasadli do autobusu, ktorý nás aj naspäť bezpečne a pohodlne dopravil domov. Za to veľmi pekne ďakujeme našim pánom šoférom, taktiež aj pánovi sprievodcovi, ktorý nás povodil na našej francúzskej výprave, ale hlavne ďakujeme našej pani riaditeľke Mgr. Darine Súderovej a pani profesorke Anna Bartošovej, ktoré na nás nielen dohliadali počas celej exkurzie, ale aj empaticky pomáhali riešiť aj tie najmenšie maličkosti, na ktoré sme my, študenti, ešte niekedy stále príliš ,,malí“.
Naša cesta Parížom možno skončila, ale sny ostávajú. A hlavne sa možno niektoré z nich splnili. Veď ak dokážeš snívať, dokážeš to aj urobiť. A to že je tvoj sen iný, je práve to výnimočné. Preto sa neboj a buď ako taká – Eiffelova veža.
Neskutočná, veľká, iná.
Vášnivá a oslnivá.
A uvidíš, že v tej najväčšej tme, zažiariš najlepšie.
Presne tak ako ona.
Janka Vráblová, II. A
