Aktivity k 155. výročiu založenia školy
História našej školy
Predstavujeme vám jednu z najstarších stredných škôl na Slovensku, ktorá počas svojej existencie vždy zohrávala významné miesto v histórii Slovenska. Nie raz prechádzala zložitým obdobím, ale úsilie mnohých učiteľov, ktorým záležalo na tom, aby vychovávali slušných a vzdelaných ľudí, dokázalo v priebehu rokov udržať školu na návrší gymnaziálneho školstva. Je ťažké vyzdvihnúť významných absolventov či niektorých z vyše 300 učiteľov, každý z nich podľa schopností a možností prispel svojím kamienkom do pestrej mozaiky života školy.
Našou snahou je tradície školy udržať a rozvíjať, aby sme našim študentom poskytovali nielen veľmi dobré vzdelanie, ale aby sme v nich dokázali prebudiť túžbu po poznaní. Snažíme sa im vštepiť aj kúsok lásky a hrdosti k ich škole, k Martinu. Chceme, aby pochopili, kde siaha história. Lebo ak túžime rásť, musíme vedieť, kde sú naše korene.
Boj o slovenské gymnázium
Turčiansky Svätý Martin zohráva v 2. polovici 19. storočia významnú úlohu nielen v živote Turčanov, ale aj celého slovenského národa. Zásluhu na tom má aj gymnázium – jedno z troch prvých slovenských gymnázií, ktoré bolo založené práve v Martine.
Stredné školstvo v Turci malo svoje tradície. V roku 1598 bola v Necpaloch založená latinská vyššia škola – Nationale institutum hungaricum a v roku 1834 bola preložená do Turčianskeho Svätého Martina ako Seniorale institutum hungaricum. O maďarskú školu v slovenskom prostredí však záujem nebol a v roku 1863 pre malý počet žiakov zanikla. Po vydaní októbrového diplomu v Turčianskom Svätom Martine sa cirkevné zbory začali usilovať o založenie slovenského gymnázia. Najväčšie úsilie vyvinuli Karol Kuzmány, Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban a Ján Jesenský. Na krajinskom konvente evanjelickej cirkvi ausburgského vyznania sa uzniesli, že požiadajú o súhlas otvoriť martinské gymnázium. Deputácia u kráľa však úspešná nebola, a tak konvent evanjelickej superintendencie (cirkevného územia) zopakoval 5. júla 1866 v Martine žiadosť o povolenie založiť gymnázium. Konvent ale na odpoveď nečakal a zostavil školský výbor, ktorého predsedom sa stal Karol Kuzmány. Kuzmány sa však naplnenia svojich túžob nedočkal. Nedožil sa 23. septembra 1866, keď Michal Miloslav Hodža otvoril „Gymnasium Sväto Martinské“ s 30 žiakmi v dvoch triedach – v prípravnej a prvej a uviedol do úradu prvých učbárov – Martina Kramára a Jozefa Nedobrého. Budovu dala k dispozícii martinská evanjelická cirkev. Slovenské deti sa aj v Martine mohli začať vzdelávať vo svojom materinskom jazyku.
V tejto podobe mala škola len krátke trvanie. Jej zakladatelia sa báli, že cisársky patent bude odvolaný a gymnázium nebude môcť plniť svoju funkciu. Preto sa slovenskí národovci podporovaní evanjelickou cirkvou a mestom Martin 11. augusta 1867 rozhodli, že založia školu na patronátnom základe.
Najstaršia budova školy
zdroj: PM 15_398
Viliam Pauliny-Tóth
Funkciu správcu patronátu prijal novopečený Martinčan, prvý podpredseda Matice slovenskej – Viliam Pauliny-Tóth. Pauliny-Tóth bol skutočne vynikajúcim organizátorom. Bol redaktorom humoristicko-kritického časopisu Černokňažník, redigoval prvý slovenský vedecký časopis Letopis Matice slovenskej, stal sa redaktorom Národných novín. Písal príležitostné básne, spomienkové prózy, poviedky i drámu. Pomohol pri založení Živeny i martinskej sporiteľne. Pauliny-Tóth nezostal len pri literárnych prácach a národnobuditeľských snahách, ale zaujímal sa aj o hospodársku budúcnosť nášho regiónu. On pomohol presadiť, aby hlavný železničný ťah smeroval cez Turiec. Aj keď jeho aktivity boli zamerané nielen na fungovanie školy, povinnosti vyplývajúce z funkcie správcu patronátu vykonával až do zatvorenia školy v januári 1875 veľmi svedomito a s plným osobným zaujatím.
Viliam Pauliny-Tóth
zdroj: SP 13_4
Patronátne gymnázium
Pauliny vypracoval návrh textu – Základnia listina ev. a. v. gymnasiuma v T. Sv. Martine, v ktorej sa uvádzajú ciele, usporiadanie a zásady školy. Na záverečných stranách zakladacej listiny sú zapísané mená patrónov, vďaka ktorým mohla škola fungovať. K patrónom patrili nielen Turčania, ale aj Slováci z celého Uhorska. Neskôr svoje dary posielali priaznivci zo zahraničia a podpory na gymnázium sa zbierali pri rôznych príležitostiach – svadby, pohreby, krstiny, divadelné predstavenia. Z dobročinných zbierok a darov si škola zadovážila tisícovú gymnaziálnu knižnicu a vybavila kabinety jednotlivými učebnými pomôckami.
14. augusta 1867 na zasadnutí novozriadeného patronátu sa uznieslo, že „naukozdelná reč v tejto škole bude výlučne reč slovenská, k obligátnym studiám patrí maďarčina i nemčina“. Potom sa prijal učebný plán a schválilo sa, že 1. septembra 1867 sa otvára prípravná, prvá a druhá trieda gymnázia a otvorí sa alumneum (študentská stravovňa).
Zakladacia listina
Učitelia a študenti
Za prvého správcu gymnázia a efora alumnea (dozorcu v študentskej stravovni) bol zvolený najstarší člen profesorského zboru Martin Kramár.
Gymnaziálne vysvedčenie B. Horváta
zdroj: SH 28_22
Súčasne s ním v škole od jej začiatkov učil Jozef Nedobrý, neskôr k nim pribudli Jozef Inštitoris, Gustáv Dérer, Ján Dérer, Ján Kadavý. Všetci profesori martinského gymnázia, s výnimkou Jána Kadavého, boli evanjelickí kňazi.
Ján Dérer
zdroj: SD 6_25
Hoci išlo o školu evanjelickú, navštevovali ju aj žiaci rímsko-katolíckeho a izraelitského náboženstva. Študenti boli prevažne slovenskej národnosti vo veku od 8 do 17 rokov. V gymnáziu študovalo aj veľa chudobných žiakov, ktorým sa poskytovali úľavy pri platení školného, pri alumnických poplatkoch, pri udeľovaní štipendií. Žiaci neboli len z Turca, ale aj z Oravskej, Liptovskej, Zvolenskej, Hontianskej, Gemerskej, Tekovskej, Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy. Častým problémom gymnázia bola otázka finančného zabezpečenia jeho činnosti. Riešeniu tejto neľahkej záležitosti venoval veľa času a energie správca patronátu Viliam Pauliny-Tóth.
On vypracoval koncepciu školy, zvolával a organizoval patronátne výbory, zabezpečoval opravu budovy, budovanie zbierok, stravovanie žiakov, rozširovanie počtu tried, získavanie učiteľov a ich hmotné zabezpečenie. Prejavom Paulinyho podnikateľského ducha bolo aj vydanie básnickej zbierky Pavla Országha Hviezdoslava Prviesenky Jozefa Zbranského martinským gymnáziom v roku 1868. Množstvo síl a energie venoval obrane školy pred útokmi a intrigami.
Zrušenie gymnázia
Aj keď vyšetrovacia komisia v novembri 1874 nenašla nič chybného v činnosti martinského gymnázia, prečo by bolo treba školu zatvoriť, stihol martinské gymnázium podobný osud ako gymnáziá v Revúcej a v Kláštore pod Znievom.
30. januára 1875 sa poslednýkrát zišli žiaci a profesori martinského gymnázia a so slzami v očiach a piesňou na perách „Hojže bože jak to bolí“ sa 98 chlapcov v krutej zime rozišlo do všetkých kútov Slovenska.
Znovuotvorenie gymnázia
Aj keď Martinčania neustále vyvíjali snahy o znovuotvorenie gymnázia, až po 44 rokoch sa v ich meste znovu otvorili brány slovenského gymnázia.
Stalo sa tak 5. októbra 1919, keď sa verejnou slávnosťou otvárajú 4 triedy (I., II., V. a VI.) Štátneho reformného reálneho gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Turčianskom Svätom Martine.
Nemalú zásluhu na tom má univerzitný profesor Jaroslav Vlček (Paulinyho zať), ktorý bol na čele Slovenského oddelenia na Ministerstve školstva v Prahe. Mal k Martinu veľmi dobrý vzťah a postaral sa o to, aby na gymnázium prišli učiť vynikajúci českí profesori.
Za správcu školy bol menovaný 33-ročný Jan Úlehla, neskôr ho vystriedal František Heřmanský.
Niet záznamov o tom, prečo sa v Martine otvoril reálno-humanitný typ reformného reálneho gymnázia, ktorý bol neskôr veľmi kritizovaný. Od školského roku 1936/1937 sa gymnázium zmenilo na reálne.
V Martine nebolo vhodných priestorov pre stredné školy, a tak bolo 2 roky gymnázium umiestnené v nie celkom vyhovujúcich priestoroch spolu s obchodnou akadémiou, obchodnou školou a meštianskymi školami. Martinčania však chceli gymnáziu poskytnúť vhodné priestory, a tak začali so stavbou budovy na Mudroňovej ulici (teraz sídlo Základnej umeleckej školy v Martine). 1. septembra 1921 sa gymnázium sťahuje do priestrannej budovy, ktorú za necelý rok postavili nákladom poldruha milióna korún.
V školskom roku 1921/1922 sa gymnázium stáva úplným – otvárajú sa všetky triedy a jeho brány opúšťa 6 prvých maturantov obnoveného gymnázia. Predsedom maturitnej komisie bol Jaroslav Vlček, prítomní boli aj Štefan Krčméry a župan Igor Dula. 5 zo 6 študentov zmaturovali s vyznamenaním.
Riaditeľ Úlehla vyprevádza do života svojich prvých maturantov vzletnými slovami: „Prvý raz posiela Turčiansky Svätý Martin do sveta maturantov. Krátka veta – hlboký obsah. Menovite, keď sa človek zamyslí nad ňou a prirovnáva, ako bolo a ako je teraz. Pred vyše 50 rokmi založené nižšie gymnázium ako horčičné semeno, ktoré nakrátko, ale utešene vyrástlo v martinskej národne dobre obrobenej pôde. Neprajníci ho zašliapali, ale nezničili: vydalo bohatú úrodu, keď prišiel čas.“
V školskom roku 1922/1923 maturovalo 22 študentov, v školskom roku 1923/1924 bolo 13 maturantov.
Profesorský zbor
zdroj: PM 15_688
Osobnosti medzivojnového gymnázia
Na tom, že martinské gymnázium malo výbornú úroveň a ani jedno z martinských podujatí sa nezaobišlo bez gymnazistov, sa nemalou mierou podieľali profesori martinského gymnázia. Mnohí z nich boli vynikajúci českí profesori, ktorých do Martina posielal Jaroslav Vlček. Boli to mladí výborní odborníci, predchnutí láskou k Slovensku. Niektorí tu našli svoj domov, priateľov i naplnenie svojich vedeckých a umeleckých ambícií. František Heřmanský bol druhým tajomníkom Matice slovenskej, Václav Vážný zbieral materiál k štúdiu turčianskeho nárečia, Jaroslav Vodrážka ilustroval nielen školskú kroniku, ale aj časopis Slniečko a knihy pre deti a mládež.
Jaroslav Vodrážka
zdroj. SV-77-71
Stavba budovy gymnázia na Malej hore
Gymnázium sa postupne rozrastá a podmienky pre prácu v takej veľkej škole sa stávajú nevyhovujúcimi. Škola nemá dostatok priestorov, chýba mu telocvičňa, a preto všetci, učitelia aj študenti, s radosťou privítali slávnostné položenie základného kameňa novej budovy 28. októbra 1930.
Nová budova na Malej hore
zdroj: PM 15_373
Mestu záležalo na tom, aby gymnázium získalo dôstojné priestory a podmienky pre svoju prácu, a preto škole darovalo nádherný rozsiahly pozemok na Malej hore. Základy stavby sa začali kopať v roku 1937. Budovu stavala martinská firma Hlavaj – Palkovič – Uličný od 2. mája 1938 podľa projektov brnianskeho architekta, predstaviteľa československého funkcionalizmu Bohuslava Fuchsa. 6. októbra 1940 sa gymnázium presťahovalo do priestorov na Malej hore. Po viacerých úpravách a rekonštrukciách slúži budova pôvodnému účelu dodnes.
Bohuslav Fuchs
zdroj: SV 28_2
Ťažké vojnové časy
Zložitá politická a spoločenská situácia koncom 30-tych rokov minulého storočia zanechala svoju pečať aj v živote gymnázia. V školskom roku 1938/1939 sa uskutočnili na škole najväčšie personálne zmeny, ktoré by sa za normálnych okolností nikdy neboli predpokladali. Mnohí českí profesori museli odísť do Čiech a na ich miesta prichádzali odborní učitelia z meštianky, takže úroveň školy na krátke obdobie poklesla.
Vyučovanie bolo poznačené vojnou, mnohí z učiteľov a študentov sa zapojili do protifašistického odboja. Od októbra 1944 sa vyučovalo len na 3. poschodí, lebo v ostatných priestoroch Nemci zriadili nemocnicu. Neskôr zabrali celú budovu a vyučovanie bolo roztrúsené po meste na viacerých miestach. Koncom školského roku 1944/1945 bolo na škole spolu 12 tried. V ďalšom školskom roku bolo vyučovanie tiež veľmi problematické, pretože nebolo uhlia, meškali vlaky, učilo sa iba 1 deň v týždni a normálne vyučovanie sa začína až od februára 1946.
Proces povojnového formovania
Po oslobodení martinské gymnázium prechádza svojimi metamorfózami. Toto obdobie však prináša škole stabilizáciu učiteľských síl a meno gymnázia má stále lepší zvuk v povedomí slovenskej verejnosti.
Školský zákon z roku 1948 zrealizoval myšlienku štátneho a jednotného školstva a zmenil aj štruktúru gymnázií, ktoré sa z osemročných škôl menia na štvorročné vyššie stredné školy.
Začiatkom 50-tych rokov sa v Martine kládol veľký dôraz na rozširovanie strojární, a preto v rokoch 1951 – 1953 muselo gymnázium uvoľniť svoju budovu. Škola sa presťahovala do nevyhovujúcich priestorov v Priekope. Po dvoch rokoch sa gymnázium znovu vracia do Martina do svojej budovy na Malej hore, ale až do roku 1967 je tu spolu so základnou školou.
Dĺžka a obsah štúdia sa mení v súlade so školskými reformami a zákonmi, a tak sa naše gymnázium mení najskôr na 11-ročnú všeobecnovzdelávaciu strednú školu, potom na 12-ročnú strednú školu, neskôr na strednú všeobecnovzdelávaciu školu a od roku 1969/1970 znovu na gymnázium.
Názvy školy
Názvy školy sa počas jej existencie menili. V priebehu histórie boli takéto:
od roku 1867 – Evanjelické a. v. gymnasium v T. S. Martine
od roku 1919 – Československé štátne reformné reálne gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha v Turčianskom Svätom Martine
od roku 1936 – Štátne československé reálne gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha v Turčianskom Svätom Martine
od roku 1939 – Štátne slovenské gymnázium v Turčianskom Svätom Martine
od roku 1945 – Štátne gymnázium v Turčianskom Svätom Martine
od roku 1949 – Gymnázium v Turčianskom Svätom Martine
od roku 1953 – Jedenásťročná stredná škola v Martine
od roku 1959 – Dvanásťročná stredná škola v Martine
od roku 1961 – Stredná všeobecnovzdelávacia škola v Martine
od roku 1967 – Stredná všeobecnovzdelávacia škola Viliama Paulinyho-Tótha v Martine
od roku 1969 – Gymnázium Viliama Paulinyho-Tótha v Martine
V auguste 1967 bola škola ocenená vysokým štátnym vyznamenaním – Radom práce.
Modernizácia školy
V 60-tych až 80-tych rokoch sa podarilo zlepšiť materiálno-technické vybavenie školy.
Otvorilo sa biologické laboratórium, zmodernizovalo sa chemické laboratórium a odborné učebne na vyučovanie zemepisu, fyziky, chémie, počítačových systémov, otvorila sa Pamätná izba MG, postavila sa klubovňa, domov mládeže, jedáleň a ďalšia telocvičňa, vytvorili sa priestory na vyučovanie slovenského jazyka a literatúry. Nemalou mierou sa o zlepšenie materiálno-technického vybavenia školy zaslúžili martinské závody a podniky – Závody ťažkého strojárstva, Okresný stavebný podnik, Neografia, Drevina Turany.
Popri dennom štúdiu bola na škole v 60-tych rokoch zriadená aj stredná škola pre pracujúcich a maturitné kurzy pre dôstojníkov.
Od školského roku 1968/1969 sa pri gymnáziu otvára 1-ročné nadstavbové štúdium programovanie a počítačové systémy a 2-ročné nadstavbové štúdium knihovníctva. Nadstavbové štúdium sa končí v školskom roku 1982/1983.
Krok s dobou: nástup internetu
Od školského roku 1977/1978 sa v súlade s vtedajšími požiadavkami na stredoškolské vzdelanie začínajú na gymnáziu učiť skupiny voliteľných predmetov odborného zamerania. Na našej škole to boli: programovanie a počítačové systémy, základy strojárstva, základy technickej chémie, základy elektrotechniky a kultúrnovýchovná činnosť. Vyučovanie odborných predmetov malo význam najmä pre prírodovedné predmety. Vybudovali sa nové laboratóriá a výrazne sa zintenzívnila príprava študentov na vysokoškolské štúdium prírodovedného a technického zamerania. Úspešne sme zachytili nástup počítačov. V roku 1985 vzniklo na škole v správe Závodov ťažkého strojárstva výpočtového centra UTAR Združené výpočtové laboratórium, v ktorom mali študenti možnosť pracovať v terminálovej učebni na vtedy špičkovom počítači SM 52/11.
Školská počítačová sieť sa neskôr rozšírila o ďalšie pracoviská. V septembri 1994 bola naša škola ako jedna z prvých stredných škôl na Slovensku pripojená na medzinárodnú počítačovú sieť INTERNET.
Voliteľné predmety
Ukázalo sa, že odborné zamerania na gymnáziu sú pre študentov obmedzujúce, a preto postupne zanikajú. Od roku 1990 prechádzajú študenti k systému výberu voliteľných predmetov, ktorý im umožňuje kvalitnejšiu prípravu na jednotlivé typy vysokých škôl. Študenti majú možnosť použiť rozširujúce hodiny na voliteľné predmety. Tým vzniká situácia, že každý študent si môže zvoliť zameranie podľa vlastných predstáv. Túto skutočnosť považujeme za podstatný zlom v prispôsobení sa školy študentom a napĺňaniu ich predstáv o štúdiu na našej škole.
Všetci študenti študujú anglický jazyk a ako druhý cudzí jazyk si môžu vybrať francúzsky, nemecký, ruský alebo španielsky jazyk. Od roku 1990 v škole pôsobilo 15 anglicky hovoriacich lektorov a 5 asistenti na vyučovanie anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka.
Bilingválne gymnázium
V septembri 1991 vzniklo na našej škole Bilingválne anglicko-slovenské gymnázium, ktoré sídlilo v Sučanoch. Vzniklo vďaka podpore Britskej rady a britského Know How Fondu. Cieľom tejto školy je poskytovať úplné stredné vzdelanie, ktoré by kombinovalo prvky slovenského a britského vzdelávacieho systému. Po dvoch rokoch sa BSAG v Sučanoch osamostatnilo.
Tešíme sa, že sme mohli v školskom roku 2017/2018 otvoriť prvú triedu bilingválneho štúdia v anglickom jazyku.
6-ročné gymnázium
Od školského roku 1995/1996 do roku 2011 sme experimentálne overovali 6-ročné gymnaziálne štúdium. Cieľom tohto typu štúdia bolo umožniť žiakom vo väčšom časovom priestore rozvinúť a zdokonaliť ich schopnosti a zručnosti, dať im priestor realizovať sa vo vysoko konkurenčnom prostredí. Napriek vynikajúcim výsledkom nebol experiment zavŕšený jeho širšou implementáciou a 6- ročné gymnázium skončilo svoju činnosť.
Správca patronátu
Viliam Pauliny-Tóth
Riaditelia
Martin Kramár, Jozef Inštitoris, Jozef Nedobrý, Gustáv Dérer, Jan Úlehla, František Heřmanský, Bohdan Zippe, Ján Šumný, Pavol Florek, Ján Hysko, Ján Filip, Ján Sabršúl, Vladimír Bukovský, Miloš Podmajerský, Dušan Jamriška, Ladislav Tarhaj, Štefan Harkabus, Marián Štefko, Darina Súderová
Profesori
1867
Martin Kramár, Jozef Nedobrý, Jozef Inštitoris, Gustáv Dérer, Ján Kadavý, Ján Dérer
1919
Bohumil Tesař, Ján Eisner, Jan Úlehla, František Heřmanský, Václav Vážný, Emil Solařík, Jaroslav Vězenský, Václav Sudek, Augustín Vodráček, Pavol Florek, Marie Pilařová, František Rojka, Jaroslav Vodrážka, Andrej Mihal, Ján Hrušovský, Vladimír Jindra, Ján Auský, Zdenka Gabrielová, Alojz Wžentek, Vincenc Plaček, Zdeněk Gabriel, Milada Kuthanová, Bedřiška Šalounová, Miroslav Zikmund, Stanislav Horák, Otakar Holländer, Anna Micková, Antonín Benda, Ladislav Gardavský, Cyril Jančálek, František Nožička, Ján Búš Ďurove, Oto Škrovina, Ľudevít Hrdlička, Ján Milan Štetka, Emil Čerei, Ján Štefan Šikura, Ján Hysko, Cyril Chorváth, Rudolf Kľačko, Mikuláš Stano, Josef Filip, Jaroslav Procházka, Ebba Jahnová, Anna Krejná, Ludmila Dvořáková, Marie Mikuškovičová, Rudolf Řetovský, Bohdan Zippe, František Krejčí, Rudolf Brtáň, Eugen Jóna, Ján Pavlovič, Rudolf Bednárik, Peter Vajcik, Karla Pavlovičová, Anton Jánošík, Ján Sabršúl, Ján Stráňai, Ján Telúch, Anton Hollý, Ján Valašťan, Andrej Polonec, Mária Klimová, Milan Štarke, Jozef Hrabovský, Oľga Požeská, Božena Celbová, Anna Bugschová, Marta Kusá, Ferdinand Veselý, Karel Charvát, Václav Mánek, Vojtech Knor, Anna Urbanová, František Kudláč, Tomáš Hofmann, Vladimír Kuhejda, Zdeněk Balaš, Jan Wenig, Emanuel Říha, Marie Jónová, Bohumil Matušík, Imro Eliáš, Jozef Hudec, Anton Kocián, Ján Šumný, Jozef Bučko, Ján Teluch, Mikuláš Gašparík, Dominik Tatarka, Viktor Dzurovčin…
Astronomická pozorovateľňa M. R. Štefánika
V roku 1998 bola pri našej škole otvorená Astronomická pozorovateľňa Milana Rastislava Štefánika, ktorá je prístupná aj širokej martinskej verejnosti. V roku 2006 bolo v priestoroch astronómie otvorené Centrum popularizácie fyziky, ktoré navštevujú hlavne žiaci základných škôl.
Občianske združenie gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha
Pretože finančná situácia v školstve nie je veľmi priaznivá, založili sme v roku 1995 Nadáciu Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha, ktorá bola neskôr pretransformovaná na Občianske združenie Gymnázia VPT. Získané finančné prostriedky venujeme hlavne na nákup učebných pomôcok.
Renovácia školy
V posledných rokoch sa hlavne vďaka tomu, že sme boli úspešní vo viacerých projektoch, výrazne zmenil vzhľad a vybavenie našej školy. Najvýznamnejší z projektov „Rekonštrukcia objektov – zvýšenie energetického štandardu Gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Martine“ bol realizovaný v rokoch 2009, 2010 vo výške 1 069 248,96 €, bol financovaný z Európskeho regionálneho rozvoja Európskou úniou 85%, 10 % zo štátneho rozpočtu a 5 % z rozpočtu ŽSK. Súčasťou projektu bola nielen výmena okien, nová výmenníková stanica, výmena teplovodných rozvodov a radiátorov, odsávanie v kuchyni, vybrúsenie schodíšť, kompletná rekonštrukcia malej telocvične, nová fasáda, vymaľovanie priestorov školy, rekonštrukcia zdravotechniky, rekonštrukcia kupoly Astronomickej pozorovateľne M. R. Štefánika, ale aj moderné materiálno-technické vybavenie – interaktívne tabule, počítače a ďalšie zariadenia podporujúce moderné vyučovanie.
Projekty
Okrem iných sme sa zapojili napr. do projektov: Enviroprojekt 2021 - Druhý život odpadu, Zelená škola, Erasmus+ KA1, Erasmus+ WAVES, Math4U, Robotika... A robot ti tyká..., Zvýšenie kvality vzdelávania v Gymnáziu VPT (zameranie na rozvoj jednotlivých gramotností), Dove Projekt sebadôvery...
Rozvoj partnerstiev
Partnerské a družobné vzťahy sa počas existencie gymnázia rozvíjali so strednými školami v Novom Jičíne, Novej Pake, Gothe, Uzlovoj, Báčskom Petrovci, Šalgotariáne, Rosslebene, Cesene, Darlingtone, Almenhausen, Jičíne, Kališi, Havířove, Pucku, Barcelone, Eslőv. V rámci týchto vzťahov sa väčšinou uskutočňujú výmenné pobyty študentov, ktoré prispievajú nielen k zdokonaľovaniu sa v cudzích jazykoch, ale aj k lepšiemu spoznaniu kultúry iných krajín. Vynikajúcou možnosťou porovnať život a kultúry jednotlivých krajín je aj zapájanie sa študentov do projektov Comenius a Erasmus +. V rámci týchto mobilít nás navštívili študenti zo Španielska a naši študenti navštívili Španielsko, Anglicko, Čechy, Poľsko.
Život školy
Spomeňme aj bohatú športovú aktivitu našich študentov, školské akadémie, ktoré pripravujeme každoročne pri príležitosti rozlúčky s maturantmi, ako aj pri významných výročiach našej školy, kultúrne programy, vianočné trhy, stavanie mája, pasovací večierok pre prvákov, gymnaziálny ples, športové turnaje, vydávanie ročeniek, školských časopisov a zborníkov vlastnej tvorby.
Naši študenti nás úspešne reprezentujú v súťažiach, olympiádach, SOČ nielen v krajských a celoslovenských kolách, ale aj na medzinárodnej úrovni.
Riaditeľ školy každý rok vyhlasuje súťaž o najlepšiu triedu – Sme super a súťaž o Najlepšieho študenta martinského gymnázia. Od roku 1997 sme spoluorganizátormi súťaže vo vlastnej tvorbe mladých autorov – Paulinyho Turiec, do ktorej sa zapájajú študenti už z celého Slovenska.
Absolventi
Aj keď naša škola prechádzala od svojho vzniku mnohými premenami, martinské gymnázium je počas celej 155-ročnej existencie späté so životom nielen nášho mesta a regiónu. Od jeho vzniku opustilo brány martinského gymnázia viac ako 14 000 študentov. Keďže tablá maturantov už nebolo možné umiestňovať na chodbách a v areáloch, tak ako to býva zvykom v malých školách, urobili sme galériu všetkých zachovaných tabiel, ktorú si so záujmom pozerajú študenti, ale aj rodičia, hostia a naši absolventi, ktorí sa do svojej Alma mater vracajú nielen pri príležitosti maturitných stretnutí.
Sme hrdí, že naša škola v priebehu rokov dokáže poskytovať svojim študentom kvalitné vzdelanie a že sa naši študenti dokážu v živote uplatniť. Sme vďační nielen za študentov, ktorí nás úspešne reprezentujú v súťažiach, za vynikajúcich odborníkov, ktorí patria k špičkám vo svojich odboroch, ale aj za každého dobrého človeka, ktorý opustil brány nášho gymnázia. Veď nie v snehu, nie v piesku, ale v činoch a v práci ostávajú stopy.
Text História našej školy: Mgr. A. Pišková (upravené)
