V rámci týždňa vedy a techniky sa v Bratislave v dňoch 8. - 11. 11. 2015 uskutočnilo celoštátne kolo FESTIVALU VEDY A TECHNIKY pod záštitou AMAVETu. Aj naša škola mala svoje želiezka v ohni. Juraja Vaseka, ktorý súťažil v oblasti informatických vied, a Lenku Kramárovú s Dávidom Mažárim, ktorí prezentovali svoj projekt z oblasti fyziky. S nečakaným ocenením sa do Martina po štyroch dňoch vrátili Lenka s Dávidom. Viac sa dočítate v rozhovore.

1. Ako prebiehala súťaž projektov v rámci festivalu?

Dávid: Po príchode do Centra vedy a techniky v Bratislave sme si našli svoj stánok s posterom a začali sme sa pripravovať na našu prezentáciu. To bola najbolestivejšia časť celého festivalu, pretože pozapichovať asi 50 špendlíkov nie je pre prsty nič príjemné :D. V pondelok ráno sa konal otvárací ceremoniál, ktorého sa zúčastnil aj minister školstva. Následne začalo prichádzať množstvo ľudí, ktorým sme počas celého dňa prezentovali náš projekt. Utorok prebiehal v podstate rovnako, akurát sme museli našu prácu obhájiť nielen pred širokou verejnosťou, ale aj pred odbornou hodnotiacou porotou.

Lenka: Ešte by som doplnila, že v utorok po odprezentovaní našich projektov sme mali prednášku SCIENCETALK, kde nám bývalí účastníci festivalu rozprávali o ich skúsenostiach v zahraničí, za čo vďačia účasti na festivale a AMAVETU. V stredu prebiehalo záverečné vyhodnotenie projektov, kde sme získali CENU POROTY za najlepší projekt v našej kategórii FYZIKA A ASTRONÓMIA.

2. Čo všetko zaujímalo porotu, čo sa týka vášho projektu? Ako vlastne prebiehalo hodnotenie?

Lenka: Našou úlohou bolo prezentovať výsledky svojej výskumnej a pozorovateľskej práce širokej verejnosti a hodnotiacej porote. Porotu zaujímala najmä naša angličtina. Keďže to bolo celoštátne kolo a počítalo sa s tým, že by sme sa dostali do zahraničia, museli sme prezentovať projekt a zároveň reagovať na otázky v angličtine. Zaujímali ich naše ciele práce, metódy merania a vplyv mobilných telefónov na ľudský organizmus.

Dávid: Keďže sme v krajskom kole "vybojovali" nečakané prvé miesto, niektorí porotcovia si nás a náš projekt pamätali už z predchádzajúceho kola. Tých, ktorí náš projekt už videli, sme zahrnuli hlavne novými grafmi a meraniami, ktoré sme doplnili.

3. Čo bolo najťažšie na celom vašom projekte?

Dávid: Keďže mám množstvo školských a mimoškolských aktivít, najťažšie na našom projekte z mojej strany bolo vôbec nájsť voľný čas na zdokonaľovanie projektu. Keď sme sa dopočuli, že budeme musieť prezentovať aj v anglickom jazyku, nastali menšie obavy, pretože angličtina nie je práve moja najsilnejšia stránka. Ako sa neskôr ukázalo, náročnejšie než angličtina bolo opisovanie grafov laickej verejnosti a malým školákom. Všetko sme však s Lenkou zvládli a myslím si, že príprava aj prezentácia projektu naozaj stála za to! 

Lenka: Presne tak. Najťažšie bolo vysvetlenie grafov laickej verejnosti a deťom, keďže náš projekt bol odbornejšie zameraný na fyziku, ale nebol to až taký problém, pretože téma elektromagnetických polí a mobilných telefónov je v dnešnej dobe rozšírená a ľudí to veľmi zaujíma a chcú sa o tom dozvedieť viac a viac.

4. Čo by ste na projekte ešte zmenili/dorobili/dotiahli, keby ste na to mali viac času?

Lenka: Vždy je čo dopĺňať a vylepšovať. Prídu nejaké nové poznatky, námety, informácie, nové telefóny, nové metódy. Na festivale sme dostali ohlasy na klady aj zápory nášho projektu - či už od samotnej poroty, alebo od ľudí, ktorí chodili okolo a zaujímalo ich veľa vecí ohľadom našej témy. Zápory sa týkali najmä nových námetov a rozšírení - uskutočnenie ďalších meraní, napr. v oblasti hlavy, podrobnejší popis zdravotných rizík alebo zistenie rozdielov hodnôt na našom prístroji v závislosti od SAR mobilných telefónov.

Dávid: V našom „stánku“ sme ľuďom dali možnosť vyjadriť svoj názor na náš projekt, ktorý nám mohli napísať na lístok v tvare mobilného telefónu a vhodiť ho do pripravenej schránky. Keď sme po celom dni prišli do hotelovej izby, spolu s Lenkou sme túto schránku otvorili a prečítali si hodnotenia od ľudí. Keby sme mali viac času, určite by sme s Lenkou zapracovali práve na nedostatkoch, ktoré nám boli vytknuté.

 5. Boli ste spokojní s vaším výkonom?

Lenka: Tak určiteee :D Určite sme s tým boli spokojní, aj ja, aj Dávid. Prezentovanie v angličtine urobí svoje, ale nerobili sme si  z toho ťažkú hlavu. Samozrejme, vždy je čo vylepšovať.

Dávid: Aj napriek všetkému sme ja aj Lenka mali z nášho výkonu veľmi dobrý pocit. Koniec koncov, naša tvrdá práca a dobrý pocit sa odzrkadlili aj na našom ocenení. 

6. Mali ste čas si všímať aj iné projekty? Aká bola konkurencia?

Lenka: Čas na pozeranie iných projektov ani veľmi nebol, keďže každú chvíľu k nám chodili návštevníci a hodnotiaca porota. Ale samozrejme, že na konci dňa, keď už bolo málo ľudí, sme nazreli aj do sveta iných projektov. Či už to bola biológia, chémia alebo informatika, každý projekt bol sám o sebe špecifický a zaujímavý, tým pádom konkurencia bola veľká.

Dávid: Projekty našich súperov boli naozaj na vysokej úrovni. Pri niektorých sme dokonca strácali optimizmus a nádej na akékoľvek ocenenie. O to viac si vážime cenu, ktorú nám porota udelila.

 7. Kam sa chystáte študovať po skončení gymnázia?

Lenka: Po skončení gymnázia nás obidvoch ťahá medicína. Preto sme išli na festival s projektom z fyziky :D Samozrejme, v našom projekte sme sa zamerali aj na zdravotné riziká, čiže bola tam aj biológia.

Dávid: Som dosť tvrdohlavý a vytrvalý človek, ktorý sa nevzdáva svojich snov. Seba v budúcnosti si predstavujem ako špičkového infektológa na prestížnej klinike :D Preto si pôjdem za svojím snom a ak mi moje plány nič neprekazí, budem pokračovať v ďalšom štúdiu na lekárskej fakulte.

8. Čo by ste poradili tým študentom našej školy, ktorí by sa chceli pustiť do niečoho podobného?

Lenka: NEVÁHAJTE A CHOĎTE! Naozaj, je to neskutočne veľká skúsenosť. Spoznáte veľa nových kamarátov, získate kontakty, ulejete sa zo školy :P, ale predovšetkým si poviete, ako ste sa ďaleko dostali, a to, na čom ste pracovali, nie je na zahodenie, ale na posunutie sa ďalej vo vašej budúcej kariére. Zapamätajte si - nie je hanba, keď padnete, ale je hanba, keď nevstanete a nepokračujete v ceste. Preto vás chcem povzbudiť k tomu, že ak ste už boli na nejakej súťaži alebo by ste chceli, myslite na to, že aj keď sa neumiestnite, každý neúspech vás posunie o krok bližšie k vášmu cieľu. Choďte si za tým, čo vás baví, a nevzdávajte sa svojich snov.

Dávid: Študenti, ktorí premýšľajú nad účasťou v takejto súťaži, by takúto šancu rozhodne nemali zahodiť za hlavu! Ak vás niečo skutočne baví, dosiahnete v tom veľké úspechy. Takáto súťaž vám dá množstvo skúseností, nových informácií, spoznáte nových ľudí, zabavíte sa, plnohodnotne využijete svoj čas - všetko to robíte pre svoju budúcnosť. A ak sa vám podarí získať akékoľvek umiestnenie alebo ocenenie, budete si líhať do postele s krásnym pocitom, že ste v tak mladom veku dosiahli veľký úspech. Ak sa náhodou nepodarí, myslite na to, že každý neúspech nás má posúvať ďalej.

Na záver by sme chceli poďakovať našej pani profesorke Špigúthovej za jej motiváciu a pomoc pri tvorení našej práce a rovnako tiež AMAVETu za organizovanie takej skvelej súťaže, akou je Festival vedy a techniky.

Rozhovor pripravila A.Karkušová