Aďa v Galway
Môj prvý blog na webstránke našej školy bol o pobyte vo Walese. Vtedy som ho nazvala Neočakávaná cesta, pretože som vycestovala tak trochu nečakane, namiesto niekoho iného. Pre tentokrát by názov mohol znieť Dlho očakávaná cesta. Prečo? Lebo covid-19. Mala som totiž vycestovať už v júli 2020. A nie do Írska, ale do Veľkej Británie. Avšak všetci vieme, aký bol rok 2020. Takže druhý pokus, Írsko, Galway 2021 našťastie vyšiel. A úplne skvele. Hoci to, ako covid zmenil svet, administratívu v cestovaní či ľudí, bolo cítiť všade.
Tento študijný pobyt bol určený pre stredoškolských učiteľov geografie. Nášho kurzu sa zúčastnili štyria učitelia – dvaja z Portugalska, jedna zo Slovinska a ja. Celý týždeň na prelome septembra a októbra sme objavovali krásy Írska a študovali jeho geografické špecifiká.
Hneď v prvý deň sme v rámci nášho programu skúmali pobrežie a útesy jednej z pláží v Galway spolu s učiteľom geografie na miestnej strednej škole – Ambrosom Conboyom. Často tam chodia so žiakmi na exkurziu a tak nám vysvetlil, aké metódy používajú pri skúmaní tohoto zaujímavého miesta. Kým sme sondovali pobrežie, všímali si procesy zvetrávania útesov či odnosu materiálu, nemohli sme si nevšimnúť miestnych ľudí, ktorí si prišli zaplávať v oceáne. Bolo asi 11 °C, fúkal silný vietor, pršalo, ale to ich neodradilo. Jednoducho sú na to zvyknutí. Prídu na lokálnu promenádu, zaparkujú, vyjdú z auta už v plavkách a do minúty sú vo vode. Mňa triaslo od zimy vo všetkých tých vrstvách, čo som mala na sebe ... V Galway majú dokonca takú vianočnú tradíciu, že na Vianočný deň sa obyvatelia mesta stretnú v centre na pobreží pri ich žltom skákacom mostíku a odtiaľ skáču do ľadového Atlantického oceánu. Táto tradícia slúži na dobročinné účely.
V ďalších dňoch sme navštívili viaceré národné parky či úchvatné miesta ako napríklad jeden z Aranských ostrovov – Inis Mor s prekrásnymi útesmi, kde ľudia žijú v relatívnej izolácii od okolitého sveta, kde veria v škriatkov, ktorým stavajú malé domčeky, kde chovajú ovce, potom z nich vyrábajú vlnu a pletú z nej preslávené svetre z Aranských ostrovov. Alebo národný park Connemara s horami a pozoruhodným opátstvom Kylemore, ktoré mnohí nazývajú aj írsky Taj Mahal. Pre mňa osobne, to bolo určite najkrajšie miesto, aké som v Írsku videla.
Nepochybne ďalšou hodnotnou skúsenosťou bola návšteva strednej školy – konkrétne St. Josepsh’s Patrician College. Je to stredná škola, ktorá sa nachádza v centre Galway a je čisto chlapčenská. Mali sme možnosť vidieť, ako prebieha na tejto škole vyučovanie napr. aj hodín geografie, aké technológie má učiteľ počas hodín k dispozícii a ako ich používa. Takisto sme si mohli všimnúť, aké opatrenia museli zaviesť kvôli pandémii. Jedným z takých opatrení bolo, že v triedach musí byť len určitý počet žiakov, ktorý nemohol byť prekročený. Ostatní žiaci, ktorí patrili do triedy, ale pre vyšší počet v nej nemohli byť, boli vo vedľajšej triede a učiteľ musel hodinu „streamovať“ aj do triedy vedľa.
Na záver by som chcela už len vyjadriť vďačnosť, že som sa mohla zúčastniť takéhoto programu, bližšie spoznať Írsko, nových ľudí či nadobudnúť nové skúsenosti. Myslím si, že pre učiteľa je naozaj nevyhnutnosť neustále sa vzdelávať...
Končeková Andrea
