Dňa 28. 9. 2012 sa v priestoroch martinského kina Strojár uskutočnila slávnostná akadémia pri príležitosti osláv 145. založenia martinského gymnázia. Sympatické divadelné dielko, ktoré tvorilo hlavný obsah akadémie, sme mohli tento deň vidieť dokonca až dvakrát.
Prvýkrát na generálke o 13:00 a druhýkrát v premiére o 15:00. Premiéru obohatili aj príhovory mnohých významných osobností, ktorých zoznam je tak dlhý, že ho tu nebudem ani uvádzať. Treba len pripomenúť, že celkový čas príhovorov bol 1 hodina a 20 minút, čo divákov priviedlo do tej správnej divadelnej atmosféry.
Čerešničkou na pomyselnej torte (tortúre) príhovorov bol príhovor ministra školstva PhDr. Dušana Čaploviča DrSc. Jeho obsah naplnil nielen mysle, ale aj srdcia publika. Pripomenul, že práca učiteľov je ťažká, skoro ako ekonomická situácia v krajine, ale vyzval nás, nech hľadáme cestu aj za týchto ťažkých podmienok . Akosi už zabudol spomenúť, že práve svojím podpisom zmietol zo stola existenciu 6 - ročného gymnázia v našej škole, čo nás nasmerovalo na cestu začiatku konca. Zožal obrovský potlesk, teda aspoň okrem tých, ktorí už pre jeho podpis na našej škole nie sú. :o(.
Muzikálová časť akadémie bola bravúrna. Nemalá skupinka študentov pod vedením učiteliek Mgr. D. Hrušková, Mgr. B. Kocholová a Mgr. D. Brezňanová odviedla kus obrovskej práce. Hlboká sonda do histórie našej školy a problémov študentského života, jeho nástrah aj slastí tvorili hlavnú náplň predstavenia. Predstavenie okorenili aj pedagógovia, ktorí nám v úvode zaspievali pesničku „Kto za pravdu horí“ a ešte starosloviensky otčenáš s trocha čudnými slovami, ale znelo to pekne. Ďalší z pedagógov podporili akadémiu v záverečnom tanci, ktorý symbolizoval jednotu medzi študentmi a učiteľmi. Jedným slovom - obsah akadémie hodný nielen 145. výročia založenia školy.
Pre tých, ktorí za tento čas budovali úroveň našej školy a niktorých vybraných ľudí bola na záver prichystaná parádna recepcia v priestoroch školskej jedálne. A tak vybraní ľudia mohli mať okrem plnej hlavy zážitkov z akadémie aj plné bruchá vyberaných lahôdok. Samozrejme recepcia nebola len o jedle, pre mnohých sa otvoril priestor na výmenu zážitkov z akadémie, nezáväzné pokecanie, ale aj na vzájomnú motiváciu k tomu, aby sme ďalej vydržali v našom poslaní. Všetci sme odchádzali s víziou toho, že ďalšie výročie bude ešte veľkolepejšie a s tajným dúfaním, že práve ja budem ten, ktorého nepostihnú existenčné zmeny a ešte aj o 5 rokov budem súčasťou učiteľského kolégia.
{phocagallery view=category|categoryid=8|limitstart=0|limitcount=0|imageordering=7}