https://photos.app.goo.gl/hjbaZJXqmmZ314D9A
Moja DofE cesta sa začala práve tu na GVPT v čase, keď som bola druháčka. Ani som veľmi nevedela, čo ma čaká, no po roku váhania som sa predsa rozhodla prihlásiť a úspešne splniť bronzovú úroveň. Veď, reku, skúsim to. Plnenie cieľov, ktoré som si stanovila, nebolo vždy jednoduché, často mi chýbala motivácia, a to najmä v časoch koronavírusovej pandémie. Keď sa mi však po troch mesiacoch podarilo ukončiť oblasť rozvoja talentu a športu, naplnila ma nová energia. Po pol roku, keď som úspešne ukončila aj dobrovoľníctvo, ktoré som si zvolila ako hlavnú aktivitu, čakala ma už len dobrodružná expedícia. Aj keď som z nej mala mierne obavy, ukázalo sa, že boli zbytočné. Expedícia dopadla na výbornú, spoznala som nových ľudí, vytvorila nové kamarátstva, objavila nové miesta a našla odhodlanie pokračovať do ďalších úrovní. Aj keď pandémia nám nedovoľovala zažiť odovzdávanie cien na slávnostnej ceremónii, radosť mi to nepokazilo a online ceremónia bola príjemnou náhradou. Teraz mi už zostávalo len rozhodnúť sa: pokračovať striebrom alebo ísť rovno na zlato? Z časového hľadiska, keďže som DofE chcela dokončiť na strednej škole, som sa rozhodla striebornú úroveň preskočiť a pokračovať rovno na zlatú.
A bolo to tu zas. Prišiel čas výberu svojich nových aktivít a stanovenia cieľov. Nápadov som mala viac, no v športe som kvôli bolestiam chrbta zvolila jogu, ako rozvoj talentu som si zlepšovala angličtinu a dobrovolníčiť som chodila na Sklabinský hrad. Ciele boli schválené, a tak som v novembri naplno začala. Tentokrát som už kovidu nedovolila pokaziť mi to. Zlatá úroveň je špeciálna aj vďaka rezidenčnému projektu. Na jeho splnenie musí dofák na päť dní odcestovať do neznámeho prostredia, medzi neznámych ľudí a opäť splniť cieľ, ktorý si spolu s hodnotiteľom nastavil. Môj rezidenčný projekt prebehol výborne a byť vedúcou v tábore sa mi zapáčilo viac, ako som predpokladala. Zlatá úroveň sa plní zo všetkých najdlhšie, a tak to je aj pri dobrodružnej expedícii. Kamarát dofák mi ponúkol účasť na expedícii, ktorá sa neodmieta, a tak som sa vybrala na štyri dni preskúmať východ našej krajiny. Expedícia opäť nesklamala. Aj na tejto som spoznala úžasných ľudí, ktorí sú súčasťou môjho života aj dnes. V máji som dokončila poslednú aktivitu, a keď mi prišiel mail s gratuláciou a pozvánkou z národnej kancelárie, veľmi som sa potešila. Konečne ceremónia, ktorú zažijem na vlastnej koži. Program slávnostnej ceremónie bol veľmi milý a stretnutie s ľuďmi, ktorí to celé prežili, tiež bolo príjemné. Ocenenia nám odovzdávali rôzni známi ľudia, napríklad mne ho odovzdali členovia kapely Hex. Bol to naozaj zážitok. ?
DofE určite odporúčam každému, kto hľadá odhodlanie naučiť sa niečo nové, každej dobrodružnej duši, každému, kto hľadá nové zážitky či kamarátstva, ale aj tým, ktorí by radi vyplnili svoj čas niečím zmysluplným. Nie je to jednoduchá cesta, no patriť medzi 3% mladých ľudí takmer z celého sveta, ktorí to úspešne dotiahnu až dokonca, je priam neuveriteľné. Preto, ak váhaš, odporúčam ti začať čo najskôr a prejsť si všetkými úrovňami, aby ti žiadna nechýbala. ? A ak už náhodou píšeš svoj vlastný DofE príbeh, gratulujem a pokračuj v tom ďalej. Nenechaj sa odradiť, pretože DofE je výborná organizácia, ktorá ponúka mnoho, je len na každom z nás, či to využije a čo si z toho odnesie.
Katarína Mikitová, IV. B