V školskom roku 2019/2020 si pripomíname jubileum znovuotvorenia martinského gymnázia.
V roku 1875 stihol martinské gymnázium podobný osud ako gymnáziá v Revúcej a v Kláštore pod Znievom – gymnázium bolo zatvorené.
Aj keď Martinčania neustále vyvíjali snahy o znovuotvorenie gymnázia, až po 44 rokoch sa v ich meste znovu otvorili brány slovenského gymnázia.
Stalo sa tak 5. októbra 1919, keď sa verejnou slávnosťou otvárajú 4 triedy (I., II., V. a VI.) Štátneho reformného reálneho gymnázia Viliama Paulinyho-Tótha v Turčianskom Svätom Martine.
Nemalú zásluhu na tom má univerzitný profesor Jaroslav Vlček, zať Viliama Paulinyho-Tótha, ktorý bol na čele Slovenského oddelenia na Ministerstve školstva v Prahe. Mal k Martinu veľmi dobrý vzťah a postaral sa o to, aby na gymnázium prišli učiť vynikajúci českí profesori.
Na fotografii Jaroslav Vlček.
Za správcu školy bol menovaný 33-ročný Jan Úlehla, neskôr ho vystriedal František Heřmanský.
Niet záznamov o tom, prečo sa v Martine otvoril reálno-humanitný typ reformného reálneho gymnázia, ktorý bol neskôr veľmi kritizovaný. Od školského roku 1936/1937 sa gymnázium zmenilo na reálne.
V Martine nebolo vhodných priestorov pre stredné školy, a tak bolo 2 roky gymnázium umiestnené v nie celkom vyhovujúcich priestoroch spolu s obchodnou akadémiou, obchodnou školou a meštianskymi školami. Martinčania však chceli gymnáziu poskytnúť vhodné priestory, a tak začali so stavbou budovy na Mudroňovej ulici (teraz sídlo Základnej umeleckej školy v Martine). 1. septembra 1921 sa gymnázium sťahuje do priestrannej budovy, ktorú za necelý rok postavili nákladom poldruha milióna korún.
Na fotografii provizórna budova gymnázia na Mudroňovej ulici.
V školskom roku 1921/1922 sa gymnázium stáva úplným – otvárajú sa všetky triedy a jeho brány opúšťa 6 prvých maturantov obnoveného gymnázia. Predsedom maturitnej komisie bol Jaroslav Vlček, prítomní boli aj Štefan Krčméry a župan Igor Dula. 5 zo 6 študentov zmaturovali s vyznamenaním.
Riaditeľ Úlehla vyprevádza do života svojich prvých maturantov vzletnými slovami: „Prvý raz posiela Turčiansky Svätý Martin do sveta maturantov. Krátka veta – hlboký obsah. Menovite, keď sa človek zamyslí nad ňou a prirovnáva, ako bolo a ako je teraz. Pred vyše 50 rokmi založené nižšie gymnázium ako horčičné semeno, ktoré nakrátko, ale utešene vyrástlo v martinskej národne dobre obrobenej pôde. Neprajníci ho zašliapali, ale nezničili: vydalo bohatú úrodu, keď prišiel čas.“
V školskom roku 1922/1923 maturovalo 22 študentov, v školskom roku 1923/1924 bolo 13 maturantov.
Na fotografii profesorský zbor v roku 1925.
